Rada zdieľam svoje myšlienky, nápady či zamyslenia. A tiež viem, že nie sú vždy prijaté s pochopením, veľakrát idú tak trochu proti všeobecnému prúdu a nie sú veľmi populárne, za ktoré ma niekto virtuálne poklepe po ramene – že super, no napriek tomu mám potrebu to pustiť von. A úplne egoisticky priznám, že mi odsúdenie alebo iný názor nevadí. V celku slušne som sa s tým naučila žiť.

Tento blog mám rozpísaný niekoľko mesiacov. Čím dlhšie som v realitách, tým častejšie ostávam prekvapená všetkými premennými, ktoré sa v nich dejú. Realitný trh poznám dôverne, pohybujem sa v ňom už naozaj dlho, ale posledné mesiace aj vďaka rozhovorom s kolegami z iných kancelárií, sa naozaj nestačím diviť. Možno ma k napísaniu inšpirovalo veľké množstvo diskusií, rozhovorov alebo výmeny názor s mojimi kolegami, v ktorých prevládalo úplne znechutenie toho, čo sa na realitnom trhu v posledných mesiacoch deje.

Na úvod by som rada povedala, že nie som členkou žiadnej z organizácií združujúcej maklérov a realitné kancelárie, nevidím na to totiž jeden jediný dôvod. Nie je to nejaké moje nafúknuté ego, ale ja mám rada poriadok, pravidlá a jednozačné podmienky pre všetkých. Nemohla som sa pozerať na to, ako sa v rámci organizácií nedodržujú základné pravidlá a rovnako tak neschopnosť ich výkonných orgánov urobiť poriadok v radoch vlastných členov. Prečo to vlastne píšem? Realitný trh zažíva jeden zo svojich najväčších boomov. Realitných maklérov neustále pribúda, aká je však úroveň ich služieb ostáva aj pre mňa, veľkým otáznikom. 

Je o mne známe, že otvorene pomenúvávam problémy, ktorými sa tento segment potýka od kedy som doň v r. 2002 vďaka môjmu, už teraz manželovi, mala možnosť nahliadnuť.

Mnohí si možno neviete predstaviť, ako sme chodili do novinových stánkov a kupovali avízo, prípadne podávali inzeráty na papierikoch do redakcií. Internet bol v plienkach, fotilo sa na Nokia 6610 (teda v lepšom prípade na nejaký foťák, ktorý robil fotky aspoň v 1 MB rozlíšení), na každý internetový portál sa nahrávalo všetko ručne, no a o kvalite nejakých služieb sa v tej dobe nedalo ani hovoriť. Pamätám si môjho muža, ktorý od začiatku hovoril, že klientom je potrebné poskytnúť perfektný servis. Nielen vziať províziu, ale poskytnúť právne služby, zaplatiť katastrálne poplatky, znalecký posudok, skrátka tak, aby klient (aj kupujúci aj predávajúci) mal kompletný servis.

Dnes sme sa ocitli niekde úplne inde. Digitálne služby, fotky, weby, sociálne siete urobili kvantový skok, zručnosti mladých a šikovných ľudí sú vďaka novodobej technike veľakrát neprekonateľné a mne sa skutočne už dlhší čas natíska otázka – aká je v dnešnom svete vlastne pridaná hodnota makléra? V dobe vzniku x portálov bez realitiek, ktoré ponúkajú klientom ušetrenie na províziách za poplatky, ktoré sú skutočne oproti výške provízii smiešne….

Ono celý tento problém sa javí v oveľa hlbšom a širšom kontexte. Za posledných 18 rokov sa nepodarilo prijať legislatívny rámec – realitný zákon, ktorý by detailne špecifikoval, čo vlastne realitné služby sú, kto ich môže poskytovať, rovnako tak neexistuje ucelený systém vzdelávania a kontroly, skúšok alebo certifikácie maklérov. Tento zákon je neskutočne potrebný nielen pre maklérov, ale najmä pre širokú verejnosť, klientov, ktorí budú jednoznačne vedieť, čo môžu od maklérov a kancelárií očakávať. A čo majú robiť v prípade, ak služba, ktorú maklér dodal, nespĺňala profesionálne štandardy. Apropó, vieme vôbec čo je profesionálny štandard práce makléra?

Existujú dobrovoľné a rôznymi organizáciami poskytované školenia, vzdelávania či kurzy, ALE, dodržiavanie akýchkoľvek štandardov závisí iba a výlučne od danej realitnej kancelárie alebo makléra. A tak aj dnes majú možnosť klienti vidieť na portáloch uvázadané ceny bez provízie – áno, aj medzi členmi jednotlivých profesných organizácií, ktoré sa zaviazali dodržiavať etické kódexy, ktoré sa v tomto kontexte javia ako vtip, samozrejme nie pre klienta.

Poviem to úplne na rovinu – ak chcete dodržiavať etický kódex práce realitného makléra a ste členom akejkoľvek organizácie a narazíte na kolegu združeného v tej istej organizácii, ktorý na nejaké kódexy kašle, máte dve možnosti. Buď otvorene pomenujte problém alebo budete tento stav mlčky tolerovať, čo v praxi znamená – držím zobák a myslím si svoje. No a keď tento problém verejne pomenujete, dopadnete ako ja. Definujete problém, poukážete na skutočnosť, že takto sa to robiť nemá a ste označený za vyvolávateľa problémov. Nie ďakujem neprosím, na Slovensku je žial veľmi podporované stádovité myslenie a ľudí, ktorí poukážu na stiuáciu, ktorý sa dotýka nekvality práce RK, je potrebné sa ich zbaviť.

Preto sa mi dnes znovu a znovu otvára otázka – quo vadis ďalej realitný trh? Prečo je čoraz väčšia nechuť klientov spolupracovať s realitnými maklérmi? Vieme my makléri čo vlastne klient očakáva? Prečo vznikajú portály bez realitky a pod. ?

Kôli nám. Maklérom. Môžeme si za to sami. Nie je mysliteľné, aby nejaký maklér klientovi povedal, že volá s najlepším maklérom a že jeho provízie patria k najvyšším. Hmm to akože fakt?

Kto prosím definoval, že som najlepší? Kto prosím definoval výšku provízie? Kto zadefinoval, že si môžem vypýtať províziu od klienta, ktorý je záujemca, ak ide o nájom? Prečo drvivá väčšina prenájmov sa realizuje mimo RK? Práca makléra nespočíva v tom, že si dám do ponuky súkromnú inzerciu, stiahnem od majiteľa fotky a vypýtam si od záujemcu províziu, pretože mi ju majiteľ odmietne zaplatiť. Ako k tomu prídu klienti? Kde je etika, slušnosť a tá stále ospevovaná profesionalita? Ešte stále sa čudujeme, prečo klienti nechcú RK?

Milí kolegovia, nechuť spolupráce s realitnými maklérmi či kanceláriami tkvie v jednoznačnej veci – výška provízií sa nerovná úrovni poskytovaných služieb. Zle sa to počúva, zle sa to číta, ale tak to je.

Argumentujeme tým, že profesionálne nafotím? Dnes? Keď je trh zaplavený kreatívcami od výmyslu sveta? A o právnom servise ani nehovorím. Koľko kancelárií reálne spolupracuje s advokátom alebo notárom? Koľko maklérov ešte stále „šolícha“ zmluvy doma na kolene, akože právny servis, lebo chce ušetriť na základnej veci, ktorá má byť alfou a omegou celej realitnej transakcie?

Uvedomujeme si vôbec tú krehkosť životnej zmeny našich klientov? Narábame s ich celoživotnými úsporami, ich snami, ich osudmi, ozaj to tak vnímame? Tú zodpovenosť za život niekoho iného? Alebo je za tým iba vidina provízie? Naozaj sa to pýtam, naozaj si kladiem túto otázku znovu a znovu, pretože to, čo sa deje na realitnom trhu, je skôr opakom. Žiaľ.

Čo je teda v dnešnej dobe pridaná hodnota makléra? Fotky? Zmluvy? Tá všetkými spomínaná profesionalita? A potom si prečítate v médiách o prípade, kedy telesne postihnutý pár prišiel o byt. Ale to je iný príbeh…..

Vráťme sa na zem. Naši klienti sú ľudia z mäsa a kostí, sú to ľudia, ktorí potrebujú pomôcť pri ich základnej potrebe – potrebe bývania.

Naše služby budú vždy polemikou toho či sú drahé alebo lacné. Stále to je, bolo a bude. Čo by sme si však mali jasne zadefinovať a odpovedať, aká je naša úloha pri procese predaja či prenájmu nehnuteľnosti v dnešných podmienkach trhu.

A slušne si priznať, že hodnota služieb vo výške 3% a viac percent výške provízií skutočne nezodpovedá hodnote, ktorú väčšina maklérov klientom poskytne.

Náš realitný trh nemá žiadny zákon, žiadny legislatívny rámec, žiadnu kontrolu, povinné skúšky či pravidelné preskúšavanie, prípadne štátny dozor nad prácou maklérov, preto na ňom vládne táto aktuálna divočina. Táto situácia priamo či nepriamo nahráva vzniku rôznych portálov nabádajúcich klientov obchádzať realitné kancelárie. Namiesto boja s nimi, by sme sa mali všetci spoločne zamyslieť nad tým, čo môžeme zlepšiť sami u seba. Každý sám za seba.

Realitný trh nepotrebuje zázraky, potrebuje korekné, slušne nastavené pravidlá a maklérov, ktorých bude zaujímať iba jediné – spokojný klient.

Bez potreby podvádzať, hrať nekalé hry, inzerovať iba to, čo reálne v ponuke mám, uvádzať cenu s províziou a najmä – vopred dohodnutú províziu s tým klientom, ktorý si túto službu objedná a kvalitný právny servis advokátskou kanceláriou, nie zmluvami, ktoré vypracujú makléri. V zásade easy na to, ako sa všetci tvária aké je to mega zložité. Prax v realitách je povinnosťou, nie výsadou.

Realitný trh potrebuje odvážne organizácie, ktoré si urobia poriadok vo vlastných radoch a s vlastnými členmi. Realitný trh potrebuje realitný zákon a je úplne jedno, aká politická situácia je v parlamente. Kolegovia, ide to, len treba odložiť vzájomnú nevraživosť, egá poslať na dovolenku a zákon dotiahnuť do legislatívneho procesu.

A na záver môjho zamyslenia – realitný trh potrebuje kvalitu prevyšujúcu nad výškou provízii a maklérov, ktorých zaujíma na prvom mieste iba klient a jeho životná situácia. A potom možno klienti budú chcieť spolupracovať s realitkou a nie bez realitky.